Predpisy

Niektoré základné pojmy zo železničnej prevádzky.

(informácie vychádzajú zo skutočnej železnice, ale sú prispôsobené na naše podmienky)

Dopravňa je miesto na železničnej trati určené k riadeniu sledu vlakov.

Železničná stanica je dopravňa s koľajovým rozvetvením , ktorá umožňuje:

  • predchádzanie a križovanie vlakov,
  • zostavovanie a rozpúšťanie vlakov,
  • prechod celých vlakov alebo jednotlivých vozňov na inú trať, alebo vlečku,
  • odstavovanie a pristavovanie vozňov, rušňov a vlakov,
  • (nástup a výstup cestujúcich, predaj a výdaj batožín a spešnín, nakládku a vykládku celovozňových zásielok a pošty, výmenu vlakovej a rušňovej čaty).

Výhybňa je dopravňa s koľajovým rozvetvením určená výhradne na predchádzanie a križovanie vlakov.

Odbočka je miesto na trati s koľajovým rozvetvením umožňujúcim vlaku prechod z jednej trati na druhú a je dopravňou len vtedy, ak je zapojená do traťového zabezpečovacieho zariadenia.

Zastávka nemá koľajové rozvetvenie a slúži výlučne na nástup a výstup cestujúcich, prípadne podaj a výdaj batožín a spešnín.

Nákladisko je miesto na trati s koľajovým rozvetvením do manipulačných koľají a so zariadeniami na nakládku a vykládku celovozňových zásielok, ktoré vlaky obsluhujú spravidla bez uvoľnenia traťovej koľaje.

Stanice podľa polohy v železničnej sieti delíme na:

  • medziľahlé – ležia v traťovom úseku,
  • prípojné – ležia na hlavnej trati a pripája sa k hlavnej trati trať/trate vedľajšie (pre tieto stanice sa nepočíta s prechodom celých vlakov z jednej trate na druhú),
  • odbočné – v nich sa trať rozdeľuje na dve trate (predpokladá sa prechod vlakov medzi traťami),
  • križovatkové –existujú tam, kde sa v stanici križujú dve a viacej tratí,
  • stykové – v nich sa dve trate stýkajú
  • uzlové – sú kombináciou predošlých typov,
  • východzie/koncové – v tejto stanici začína/končí trať alebo pravidelná vlaková doprava.

Obvod železničnej stanice

Z dopravného hľadiska je obvod železničnej stanice ohraničený priľahlými vchodovými návestidlami, prípadne vchodovými návestidlami a zarážadlami slepých koľají v koncovej stanici.

Miesto rozvetvenia staničných koľají z priebežnej traťovej koľaje pomocou výhybiek sa nazýva zhlavie.

Užitočná dĺžka staničnej koľaje sa meria od návestidla (odchodového, zriaďovacieho) na jednom zhlaví po návestidlo (odchodové, zriaďovacie) na druhom zhlaví. Ak tam nie sú návestidlá, meria sa po návesť ohraničujúcu izolovaný úsek, alebo po námedzník.

Námedzník je biely hranol s dvomi čiernymi pruhmi uložený medzi dvomi koľajami, ktorý označuje pri zbiehajúcich sa alebo križujúcich sa koľajach hranicu, cez ktorú nesmie presahovať prechodový obrys vozidla , aby nebola ohrozená jazda vozidiel po susednej koľaji.

Rozlišujeme niekoľko druhov staničných koľají podľa určenia.

Dopravná koľaj je koľaj určená na dopravu vlakov, t. j. koľaj vchodová, odchodová, prechodová, predchádzacia a čakacia.

Hlavná staničná koľaj je dopravná koľaj, ktorá je priamym pokračovaním priebežnej traťovej koľaje aspoň na jednom zhlaví.

Manipulačná koľaj je koľaj určená na manipuláciu s vozidlami (koľaj zriaďovacia, výťažná, opravová, dezinfekčná, odovzdávková, nakládková, vykládková, odstavná a pod.), ktorá nie je spravidla určená na dopravu vlakov.

Zriaďovacia koľaj je určená na zriaďovanie vozidiel.

Výťažná koľaj je určená na vyťahovanie vozidiel, odkiaľ sa rozradia.

Slepá koľaj je koľaj ukončená zarážadlom slepej koľaje, ak pred ním nie je hlavné návestidlo s návesťou ,,Stoj“.

Nakládková a vykládková koľaj je určená na pristavenie železničných vozňov, na ktoré a z ktorých sa bude nakladať, resp. vykladať tovar.

Odovzdávková koľaj je koľaj na odovzdanie a prebratie vozňov medzi stanicou a vlečkou.

Odvratná koľaj je spravidla slepá koľaj zabraňujúca nežiadúcej jazde vozidiel do vlakovej, prípadne posunovej cesty.

Zabezpečenie jazdy vlaku v medzistaničnom úseku

Zabezpečenie jazdy vlaku v medzistaničnom úseku je súhrn dopravných úkonov, ktorý umožní bezpečnú jazdu vlaku z jednej stanice do druhej.

Skôr ako sa vlak zo stanice vypraví, musia byť splnené nasledujúce podmienky:

  • posledný vlak, ktorý bol v tom istom smere vypravený došiel do susednej stanice celý,
  • medzistaničný úsek medzi dvomi susednými stanicami je voľný.

Telefonické dorozumievanie – informácie o vypravení a prijatí vlaku

Komunikácia medzi priľahlými výpravcami

Ponuka je žiadosť výpravcu o súhlas na jazdu vlaku. Ponukou výpravca zisťuje, či výpravca susednej stanici môže vlak prijať, ktorý zamýšľa vypraviť zo svojej stanice. Ponuka znie:

,,Tu (stanica) Brutusovo. Prijmite osobný/manipulačný vlak/ rýchlik… číslo XXX.“

V ponuke sa výpravca predstaví (uvedením názvu stanice) a podáva informáciu o druhu vlaku (uvádza jeho označenie a číslo), ktorý chce zo svojej stanice vypraviť. Ak nemá výpravca susednej stanice námietky, ponúkaný vlak prijme. Súhlasnou odpoveďou na ponuku je prijatie.

,,Stanica Slávošovce, prijímam osobný/manipulačný vlak/ rýchlik… číslo XXX.“

Môže ešte doplniť informáciu pre rušňovodiča v zmysle napr. „po návesť, alebo prechod voľný…“

Ak z nejakej príčiny nemôže vlak prijať odpovedá ,,Stanica Slávošovce, ponúkaný vlak neprijímam.“ Je možné doplniť informáciu prečo nepríjima, alebo kedy bude prijímať.

Až po ponuke a prijatí vlaku môže výpravca vlak zo svojej stanice vypraviť. Po príchode celého vlaku do susednej stanice odošle výpravca do východiskovej stanice odhlášku.

,,Stanica Slávošovce, osobný/manipulačný vlak/ rýchlik… číslo XXX prijatý.“

V jednom telefonickom spojení sa môžu spojiť viaceré správy ale v logickom poradí, teda najprv odhlási prijatý vlak a potom ponúkne iný vlak v opačnom smere.

Komunikácia medzi výpravcom a rušňovodičom

Rušňovodič čaká na pokyn „Vjazd povolený“ pred návesťou (môže sa ohlásiť – osobný/manipulačný vlak/ rýchlik… číslo XXX pred návesťou).

Po prijatej ponuke výpravca vypraví vlak „Úsek voľný. Odjazd.“. Výpravca dovoľuje vchod, odchod alebo prechod vlaku a zodpovedá za správne postavenie vlakovej cesty. Skôr ako výpravca postaví vlakovú cestu na konkrétnu koľaj/z konkrétnej koľaje, ubezpečí sa vizuálne, či je vlaková cesta možná a voľná a zastaví posun.

Označovanie a číslovanie vlakov

Vlaky zapracované do grafikonu vlakovej dopravy sa označujú jedno až päťmiestnymi číslami, čím menej čísel má tým má vyššiu prioritu (na našich stretnutiach sa pre jednoduchosť zaobídeme s jedno až trojmiestnymi číslami)

IC, Ex a R – Intersity, expres a rýchlik

Zr – zrýchlený vlak

Os a MOs – osobný vlak a motorový osobný vlak

Nex a Pn – nákladný expres a priebežný nákladný vlak

Mn a Lv – manipulačný a lokomotívny vlak

S – služobný vlak