Všetci ste srdečne vítaní.

layout

Video:

Šľachtičná na module

Kyklop

Najprv bola záťaž 42

A potom Sergej zvládol 50

Ešte odkaz na vystavovateľa:

http://www.dtke.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=40&Itemid=53

Tento weekend organizuje občianske združenie avVio seminár pre telesne postihnutých. V rámci tejto akcie sme ako blok aktivít na sobotné polpoludnie pripravili mini prezantáciu modulového koľajišťa.

Chceme sa v rámci o.z. predstaviť a popri tom spríjemniť jedno popoludnie účastníkom seminára a samozrejme aj sebe.

Navrhnutý je jednoduchý (ľahko a rýchlo postaviteľný) [...]]]> tentokrát v mierke H0

Tento weekend organizuje občianske združenie avVio seminár pre telesne postihnutých. V rámci tejto akcie sme ako blok aktivít na sobotné polpoludnie pripravili mini prezantáciu modulového koľajišťa.

Chceme sa v rámci o.z. predstaviť a popri tom spríjemniť jedno popoludnie účastníkom seminára a samozrejme aj sebe.

Navrhnutý je jednoduchý (ľahko a rýchlo postaviteľný) layout :

.

Cieľom je predstaviť našu činnosť a vysvetliť čo to vlastne je modul železničnej trate a priblížiť prevádzku na takomto koľajisku.

Seminár sa koná v hotely Chemes (www.chemes.sirava.sk) .

Prezentácia bude v sobotu 19.11.2011 v čase od 12:30- 17:30 hod. Nie je určená širokej verejnosti, no záujemci o účasť alebo len nezáväznú obhliadku sa po dohode s organizátormi na miesto činu dostanú .

brutus, sergej, láslo a marcel (kontakt na nás v časti “o nás”)

Akcia sa v Lhotke konala [...]]]> Prešli dva roky a v Komornej Lhotke sa opäť stretla partia ľudí, ktorí naviezli moduly,vytvorili grafikon a zmenili svoje profesie na výpravcov, rušňovodičov, posunovačov…..Po TT-čkárskej akcií v Košiciach som sa  potreboval dostať do “normálnych koľají” a keďže som mal povinnosti na západnom Slovensku, tak prečo sa domov nevrátiť cez Moravu.

Akcia sa v Lhotke konala od štvrtka 13.10 a trvala do 16.10. Okrem “domácich modulárov z klubu “OSTRAMO” a “ZABABOV” sa na akcii zúčastnili modulári z Poľska, Slovenska-”RAILNET”.”Návštevníkov” tam ale bolo požehnane–že “bojničané:-))))a Zoro:-))))

Modulište bolo zaujímavo riešené, kde stanica STARÁ PAKA slúžila ako pohraničná stanica. Dve vetvy išli do Poľska a dve vetvy na Čechy–ak sa to dá takto napísať.Oproti pôvodnému “nástrelu”nebola stanica Hrabová(prečo-neviem).

Hlavná trať smerovala—POLIPSY, KACOV, KVÍTEČKOV, STARÁ PÁKA,LIPOVA, HANUŠOVICE.

Vedľajšia trať bola LIPOVÁ, LOKET, ZA KASÁRŇOU,JAVORNÍK,KADAŇ. A tak ako to bolo v Žiline na TT stretnutí, tak aj tu bola PKP zvlášť—akurát v Starej Pake dochádzalo k preprahom vlakov smerujúcim na ČSD, PKP- pokračovalo bez preprahu.Takou zvláštnosťou bola “dvojkoľajka” vychádzajúca z “Paky” a vetviaca sa na ČSD-PKP.

Spestrením modulišťa bolo pár “nemeckých” modulov “dva v jednom”–normálny a aj úzky rozchod….

Moja maličkosť sa do Lhotky dopravila v sobotu presne na obed—hala prázdna všetci papali:-). Tak som počkal, zaregistroval sa a šiel ubytovať–medzitým dojazdili rozbehnutý grafikón. A potom to začalo.

Zvonček, zhromaždenie rozdelenie staníc a “zošiťákov”. Nemeral som takú diaľku, aby som si nezajazdil, tak ruka hore a už som “nafasoval osobný zošiťák”, v ktorom bol druhý vlak.”KOŠIČAN”—vedeli,že prídem:-))).

Radosť jazdiť!! Komorní Lhotka —-je ozaj komorná–žiaden stres, zhon-kľud, zvonenie telefónov, akurát sem tam “KAREL” pobehoval s plastovou fľašou–ale on nemôže s vláčikmi–on je totiž havo:-)

Večera–a dojazdenie grafikónu–smer ubytko,kecanie, spanie a v nedeľu celkom slušne prebudenie, raňajky, zvonček a opäť rozdelenie—tentokrát som dostal PKP–tam som ešte nejazdil:-)

A čo čert nechcel, prvý vlak na PKP–ST 44–”gagarin”—u nás SERGEJ!!!! No čo si viac priať, alebo opäť náhoda? A keďže to bol posledný grafikón stretnutia, tak pri poslednom vlaku, mal “sergej” čo robiť, nakoľko sa sťahovali všetky vozne z PKP na ČSD.

Ako na skutočnej, tak aj na tej modulovej železnici dochádza k “mimoriadkam”–v mojom prípade som nemal poľské HDV-tak som do cieľovej stanice pokračoval “bertou”

Aké by to bolo stretnutie, ak by sa nepredstavila “novinka”—dve–”arpád” a Tiborov prototyp–”hydraulika”

Odpískané, rozlúčenie a spolu s partiou “bojničanov” sme sa vybrali na Slovensko. Snáď to bolo tou “Komornou Lhotkou”, ale cesta domov bola slnečná a TATRY sa ukázali v jesennej kráse…..

…pár momentiek na záver

video z akcie je na tomto odkaze: http://www.youtube.com/watch?v=yL8TwYsmXBU

Záverom len toľko…o dva roky sa stretneme opäť priatelia…….

Všetko toto prežil, nafotil a napísal Robo–sergejik-

Je to pragmatické riešenie toho, aby sme nemali [...]]]> Ako som už v predošlom článku naznačil, prinášam malý zlepšováčik – také udelátko, ako využiť káble X3 rozvodu aj na prenos signálu pre modelový čas.Úvod síce honosný, ale ak nejaký fandovia vysokej elektroniky čakajú nejaké združovanie signálu, zásah do nejakého DCC protokolu,  nech to ani ďalej nečítajú.

Je to pragmatické riešenie toho, aby sme nemali všelijaké káble, ale mali len jeden typ 6pinových káblov rôznej dĺžky, použiteľných prakticky na všetko. Na predošlom stretku sme prezentovali využitie týchto káblov pre telefoniku.

Pri hladaní nejakého jednoduchého konektora, ktorý by bol visel z každých hodín a odoberal signál z dvojžilového kábla, bol by primerane pevný a jednoducho prepólovateľný som bol neúspešný. Chcel som niečo tak jednoduché ako RJ konektor na rozvode X3. Len mi na ňom vadilo zbytočne veľa žíl a malý prierez vodiča. Ale matematika 6:3=2 jednoducho vyriešila čo som chcel riešiť zložito.

Proste jeden pól ide po troch žilách a druhý pól ide pro druchých troch žilách. Princíp zapojenia konektora je zrejmý z nasledujúcej schémy . Plošák nie je leptaný, len “preškrabaný”.

Praktické overenie počas akcie KK2011 ukázal, že ani po 100 m a 4ks hodín nebol úbytok napätia taký aby narušil funkciu podsledných z nich. Prepólovanie hodín je jednoduché – prostým otočením konektoru. Pri montáži aj demontáži si ani minimálne skúsený “vešač hodín” neláme hlavu so zapájaním (je len jedna blbuvzdorná možnosť) ani s hladaním toho správneho druhu kábla – proste si z jednej krabice vezme takú dĺžku, ako si odkrokoval vzdialenosť medzi jednotlivými hodinami.

autor myšlienky brutus a realizátor Láslo

Je po akcii, na poriadny článok je v rámci našej tradície (aspoň dva tri mesiace ) ešte čas.

Prinášam však aspoň mini ohliadnutie, viac menej štatistické a hodnotiace.Najoprv trochu štatistiky : Spolu sa prihlásilo 24 aktívnych účastníkov. Podľa poslednej verzie layoutu malo byť postavené 90,46 m trate z 108 modulov. Realita bola o 2 – [...]]]>

Je po akcii, na poriadny článok je v rámci našej tradície (aspoň dva tri mesiace ) ešte čas.

Prinášam však aspoň mini ohliadnutie, viac menej štatistické a hodnotiace.Najoprv trochu štatistiky : Spolu sa prihlásilo 24 aktívnych účastníkov. Podľa poslednej verzie layoutu malo byť postavené 90,46 m trate z 108 modulov. Realita bola o 2 – 3 moduly menšia, ale aj tak vidieť progres oproti minulému roku. Osobne sa domnievam, že aj kvalita pôvodných modulov sa zvýšila. Pribudli 2 košické stanice – Jasov a Tibava, tu však treba priznať, že sme pristúpili ku kompromisu a akceptovali nie úplne dokončené moduly (hlavne v prípade Tibavy do budúcna neakceptovateľný stav).

Grafikon bol postavený pre 5 easy a 4 hard turnusy, a pri nedostatku ľudí aj verzia pre 3 a 2 turnusy s prevádzkov v niektorých menších staniciach v režime D3. O počte prihlásených HDV a vagónov nemám presné údaje (nechce sa mi to hľadať), ale bolo toho na celý pinpongový stôl .

Tohto roku sme na aktívnu účasť ukecali aj Boca, a na poslednú chvíľu sa ohlásil aj samotný Jožko Kiss.

Podľa vopred dohodnutých kompetencií vozidlá preberal a adresy s fredmi pároval Laslo , zjavne v dobrej nálade (nutné podotknúť, že nie alkoholom podporenej).

Mali sme aj vzhľadnejší personál na vedenie vlakov ako sú naše okukané  “ksichty” a aj návštevnosť rozžiarených a jazdenia chtivých detičiek bola hojná . Verejnosť aj vďaka dosť intenzívnej informovanosti zo strany mestskej časti sa o akciu zaujímala a mňa napríklad dostala táto kočka svojím odborným záujmom o spôsob riadenia (jednak digilálu a jednak o grafikon), čím ju týmto vyzývam aby sa pridala k tejto našej bande a do budúcna by mohla pripravovať tieto poklady .

Tohto roku sme akciu organizovali v spolupráci s o.z.  avVio, do ktorého sa v krátkej dobe chceme začleniť .

Teraz trochu toho, čo sa nám podarilo oproti minulosti

- zabezpečili sme vlastnú telefónnu ústredňu, ktorá v spojení so združovačom káblov (skôr uverejnený článok) plnila funkciu bezchybne. A ak si každý majiteľ donesie ku svojej stanici aj telefón, tak budeme úplne sebestačný.

- podarilo sa zabezpečiť úplnú sebestačnosť modelového času a vyriešili sme aj používanie jednotných káblov, rovnakých ako pre X3 rozvody (bude mini článoček).

- vyskúšala sa a vydržala cele stretnutie aj nová klubová výhybka loconetu, zatiaľ bez slušivej krabičky, ale to sa dorobí.

- skúsili sme viesť káblové rozvody nie cez otvory v moduloch, ale cez pripravené háky, čo sa celkom nerealizovalo, ale pokladám to za dobrú myšlienku a do budúcna by sme chceli ísť touto cestou.

- pre aktívnych účastníkov sme pripravili CD, tentokrát venované nákladným vagónom a kalendár na rok 2012. Do budúcna je idea venovať náplň CD/DVD vždy inej téme.

- pre deti zo školy, ktorá nás prichýlila sme pripravili tematické vystrihovačky, aj keď pôvodná myšlienka urobiť to formou workshopu sa neujala.

- celkovo servis ohľadne ubytovania, stravy, občerstvenia a administrácie sa zlepšil, aj keď tu treba ešte hodne zlepšovať, aby sme sa dostali na štandardnú úroveň (roztlieskavačky boli na hokeji alebo maratóne?).

Tiež som sa dohodol s Herľanským gejzírom , aby fungoval vo vopred pripravenom čase, tak aby si to cezpoľný mohli ísť pozrieť bez absencie “na pľaci”. Osobne som za takéto aj neželeznično modelárske aktivity, aby hostia videli niečo zaujímavé. Budúci rok tiež niečo pripravíme.

Celkovo možno toto stretnutie uzavrieť ako jedno “z menej prúserových – ” a ak si uvedomíme chyby a odhalíme naše rezervy, tak budeme skoro dokonalý (a každé ďalšie zlepšenie by vlastne znamenalo krok späť ).

brutus  (ako hlavný “kápo” tejto akcie).

Odkazy galérie z fotkami z akcie:

Boco: https://picasaweb.google.com/115484182716243629603/Kosice2011
MKKošice: http://mkkosice.railnet.sk/2011/10/29/prevadzkove-stretnutie-kosicka-kolaj-2011/
 

Takže ako hovorí už názov môjho príspevku, ďalší ročník stretnutia modulovkárov v Kokave nad Rimavicou v roku 2011 je za nami. Pokúsim sa vám aspoň trochu priblížiť ako prebiehalo.

Tento rok, keďže máme doma do rodinky čerstvý prírastok (verím, že budúceho modelára ), som si povedal, že sa budem venovať len rodinke a dám modelárstvu [...]]]>

Takže ako hovorí už názov môjho príspevku, ďalší ročník stretnutia modulovkárov v Kokave nad Rimavicou v roku 2011 je za nami. Pokúsim sa vám aspoň trochu priblížiť ako prebiehalo.

Tento rok, keďže máme doma do rodinky čerstvý prírastok (verím, že budúceho modelára ), som si povedal, že sa budem venovať len rodinke a dám modelárstvu na čas pokoj. Darilo sa mi to úspešne dodržiavať až do minulého mesiaca. Teda začínam pomaly rozbiehať prácu na nejakých leptoch, ale to je skôr taká činnosť na večerný čas pekne pomaličky, postupne, žiadne náhlenie sa navyše, keďže s leptami len začínam. Takže ma to o čas, ktorý som plánoval venovať naplno rodine, oberať nebude. Pred mesiacom sa síce v spolupráci so mojim bratom podarilo po dlhšom čase vyrobiť vlastný ovládač pre servoprestavníky výhybiek (budem o ňom písať v ďalšom článku), ale aj to som ešte nepokladal za nejaké aktívnejšie zapájanie sa do modelárskeho života. Tak sa blížil aj tohtoročný termín akcie v Kokave. Poviem, nebol by som sa zúčastnil, ale ma presvedčili pádne argumenty . Tým prvým bolo, že Zoran, ktorý bol usporiadateľom akcie, oslavoval okrúhle narodeniny, druhým argumentom bolo, že aj môj syn sa chcel ísť pozrieť na akciu, aj keď neviem, čo ho lákalo viac, či vláčiky, alebo pečené prasiatko, ktoré sa chystalo na oslavu . Teda to prasiatko zaujímalo aj mňa a pevne som dúfal, že nebude vo veľkosti modelovej mierky, v ktorej bolo modulové koľajisko na akcii . Veril som že bude aspoň v mierke nejakej väčšej záhradnej železnice . No a tretím argumentom bolo to, že ma chalani so Zoranom na čele, keď sa bol s rodinkou pár týždňov pred akciou povoziť na košickej úzkorozchodnej železničke, na konečnej železničky časť Košice Alpinka,  priamo vypýtali od mojej žienky, či pôjdem do Kokavy (ach tá hanba ). Musím ale prezradiť, že to isté sme spravili Zoranovi minulý rok , keď hrozilo, že sa nebude môcť zúčastniť jesennej košickej modulovej akcie. Neviem akosi sa to začína stávať tradíciou, že reštaurácia na Alpinke sa stáva diplomatickým miestom pre takéto prípady Som veľmi zvedavý, koho budeme riešiť na budúci rok .

Takže nakoniec bolo isté, že sa akcie zúčastním. Ešte to bolo treba zosynchronizovať zo školou v prírode, ktorej sa zúčastňoval môj syn v týždni, keď sa akcia konala môj syn pár desiatok kilometrov od Kokavy a to v Bystrej neďaleko Brezna. Takže poďme vyraziť na akciu.

Keďže som do Kokavy mal doraziť až vo štvrtok večer, nezúčastnil som sa tohto roku návozu a vybalovania modulov a tiež fyzickej montáže celého layoutu. pôvodne som mal prísť so synom až v sobotu dopoludnia, Zoran ma však presvedčil, že mám prísť už v piatok a že on niekoho zabezpečí, aby vyzdvihol môjho syna zo školy v prírode. Nakoniec, sme sa dohodli, že po syna pôjdem sám, predsa ak by bol problém, aby ho učiteľka odovzdala do rúk niekomu, kto nieje rodinným príslušníkom a že nás tam niekto potom z chalanov vyzdvihne a dovezie do Kokavy, keďže som nešiel autom, ale rôznymi druhmi približovadiel hromadnej dopravy. V pondelok pred akciu, v deň odchodu môjho syna do školy v prírode však všetko skomplikovala informácia, že v piatok, keď som mal po neho ísť, končia už o 11:30, čo som nedokázal stíhať, nakoľko najskorší spoj ma vedel do Bystrej dopraviť o 12:00. Tak sa musel posunúť aj môj príchod do Kokavy z piatka na štvrtok večer s tým, že v piatok ráno niekto so mnou pôjde po syna tých cca 40km. Takže bolo definitívne rozhodnuté o mojom príchode do Kokavy (chalani si ešte robili srandu, že to som mohol ísť už s nimi v stredu, ale už ma neukecali ). Takže konečne nadišiel štvrtok a mohol som vyraziť…

Štvrtok 2.júna (druhý deň akcie a prvý deň mojej účasti):
Konečne sa na hodinkách ukázal očakávaný čas 13:00, kedy som mohol opustiť budovu, kde pracujem (máme pohyblivú pracovnú dobu, tak som sa vedel nachystať že o 13:00 skončím, aby som stihol vlak). Vlak mi odchádzal o 15:27 do Lučenca, kde som mal po hodinovej prestávke prípoj do Kokavy n. Rimavicou. Takže rýchlo MHD domov, pobaliť posledné veci, klasika ako vždy som si zbalil veci co nepotrebujem a potom ďalšou MHD na stanicu. Stíhal som všetko v pohode. Vlak bol poloprázdny, našiel som si miesto v kupé, kde sedel len jeden postarší pán a vlak sa po chvíli pohol. Nebudem opisovať cestu do Lučenca, aspoň pre mňa to bola nuda, do kupé svietilo slnko, bolo dosť teplo. Konečne sa ukázala lučenecká stanica a vystupoval som. Nooo tak nechcem uraziť nikoho, ale mal som pocit, že som na konci sveta a že aj muchy sa tu už obracajú na spiatočnú cestu. Aspoň tak bolo všetko naokolo vymreté, sem tam nejaký človek. Keďže som mal času koľko som len nechcel šiel som sa pozrieť po okolí, nech nejak prečkám čas. Okrem zopár krčiem a autobusovej stanice neďaleko sa v okolí stanice nenachádzalo… teda aby som nekrivdil, bol tu nejaký malý obchod nesúci názov supermarket a čo bolo jeho veľké plus, mali aj chladené nápoje, takže prvý svetlý bod v tento poriadne teplý deň. Takže fľaša chladeného sladkého hnedého bublinkového nápoja skončila v mojich rukách a ja som sa už spokojnejšie vracal naspäť na stanicu. Zvyšok čakania na motorák do Kokavy uplynul v mojom snažení o riešení sudoku ale víťazili premáhajúce ma driemoty. Pár desiatok minút pred odchodom však spestril viacerým cestujúcim jeden spoluobčan tmavšej pleti s vôňou… nooo poviem Hugo Boss to nebol. Potácal sa po nástupišti a zisťoval, či niektorá zo žien na stanici čo čakali na vlak by nemala záujem o jeho veľmi intímnu spoločnosť, naznačoval že by boli veľmi spokojné a veľmi sa čudoval, keď ho všetky ignorovali. Čakal som, že kedy od niekoho schytá jednu alebo dve. Jeho vlak však išiel našťastie skôr ako môj, tak som bol veľmi rád, že necestuje mojím smerom, lebo smrad okolo neho bol ozaj poriadny, ani tie muchy okolo neho lietať nevládali, aj na ne to bolo dosť.
Konečne bol pristavený môj motorák, všimol som si ho až pár minút pred odchodom, takže keď som nastúpil, už boli takmer všetky miesta obsadené, niečo voľné s výhľadom na prírodu sa však aj pre mňa našlo. Musím povedať, že nasledujúca cesta ubiehala veľmi príjemne, výhľad z môjho miesta bol super a to hneď na viacero veci. Ako prvé musím povedať že krajina za oknom ma veľmi zaujala, ťažko to popísať, ale hneď ma napadali aj námety na krajinku na moduly, proste super inšpirácia. A ako druhé aj spolucestujúci poskytovali inšpiráciu, hlavne nežnejšia polovička cestujúcich. Týmto pozdravujem moju žienku, keď to bude čítať …veď aj keď idem okolo obchodu s elektronikou, poobzerám sa po tovare vo výklade bez toho aby som niečo kupoval alebo plánoval kupovať . Ako môžeme povedať my šťastne ženatí (naše manželky nám nedokážu uveriť keď im to hovoríme, ale ako vieme žena je tvor o prírody podozrievavý a neverí nikomu ), že to čo máme doma nevyváži ani tisíc takých akých by sme možno mohli mať. Áno ja viem, našli by sa odporcovia tejto teórie, ale tento článok nechce hovoriť o tomto.
Keď som vystúpil v Kokave, prezvonil som Zorana, že som dorazil a šiel som sa ubytovať. Medzitým poslal za mnou jedného chalana asi zo svojho krúžku, aby ma odprevadil do telocvične, kde sa akcia konala, lebo tento rok sa vchádzalo iným vchodom a asi by som to sám chvíľu hľadal. V telocvični prebiehali prípravy v plnom prúde, layout bol už postavený, začínali akurát zapájať elektriku a rozvody X1 a X3. Zvítal som sa s chalanmi a trochu sa mi podarilo priložiť ruky k dielu, aj keď ma takmer hneď Roman Hložka (rominovsvet.eu) odchytil aby som mu pomohol nastaviť môj ovládač pre servá, ktorého nultú verziu určenú skôr na predvádzacie účely som mu požičal do jeho stanice, lebo potreboval ovládanie výhybiek a nemal ešte vlastné. Tak som sa s tým kúsok zamotal, lebo sa objavili drobné “chybičky krásy” , ktoré sa nepodarilo zistiť pri testovaní doma na stole, v momente, keď píšem tento článok už sú odstránené (najbližšie uverejním aj krátky článok o tomto ovládači, pre tých, ktorí by mali záujem). Takže sme sa s tým kúsok zamotali, ale s pomocou “brata na telefóne” sme prišli na to, kde je problém a nastavili konečne výhybky. Potom som ešte dopomáhal naťahovať kabeláž a v daný deň sme to zabalili. Bol som rád keď si dám na ubytovaní dobrú sprchu, pôvodne som plánoval stráviť prvú noc v telocvični, ale pohodlie a vidina sprchy po tom horúcom dni zvíťazila.

Piatok 3.júna (tretí deň akcie a druhý deň mojej účasti):
Ráno som akosi nedokázal dlho spať, vstával som dosť skoro. Nebol som však sám také ranné vtáča, ma chodbe som stretol Riša A. ako išiel zistiť, či mu môžu v kuchyni dať horúcu vodu na kávu. Potom sa vrátil naspäť do svojej izby. Ja som si sadol von na dvor pod slnečník, vytiahol kus papiera a spisoval si nedostatky zistené na mojom ovládači servoprestavníkov a spisoval som si ďalšie nápady na výrobu ďalších elektronických hračiek k železnici. Asi po hodinke sa začali schádzať ostatní a mohli sa začať raňajky. potom nastal mierny problém, lebo zrazu nikto nemohol so mnou ísť po môjho syna, u niekoho to boli technické problémy, u niekoho iné objektívne príčiny. Zachránil ma Zoran, skočil som s Pavukom a Zoranovým autom do Bystrej, kde sa škola v prírode konala. Stihli sme to len s asi polhodinovým meškaním, ale učiteľky nás neukameňovali (ale poslal som potom synovej triednej učiteľke ako ospravedlnenie poriadnu bonboniéru, určite bola dobrá aspoň podľa toho co bolo zobrazené na obale, aj som rozmýšľal či ju sám nezjem ). Takže sme to nakoniec dobre stihli a vrátili sme sa  naspäť do Kokavy akurát k obedu.
Popoludní sa konečne jazdilo. Síce s dosť častým zastavovaním času, lebo meškaní pribúdalo ale hlavne že sa jazdilo. Ja som sa už klasicky ocitol v Zoranovej stanici Breznička, možno ju už poznám lepšie než on sám a viem aké má nedostatky (je ich dosť, ale myslím, že tentokrát už Zoran posledný krát sľuboval, že do jesene budú odstránené Takže ja som obsluhoval Brezničku a môj syn jazdil. Mne sa to v Brezničke celkom páčilo, už len s manipuláciou sme sa zabavili dobre, ale môj synátor nebol veľmi spokojný, to zastavovanie času a že sa nejazdilo stále ho nebavilo a nudil sa počas prestávok Proste on je taký akčnejší niekedy.
Aj napriek prestávkam bolo piatkové popoludnie super, aj keď sme jazdy podľa grafikonu nestíhali. Musím povedať, že tento rok bolo na čo pozerať oproti predošlému. Bolo viac zatrávnených modulov, ja som bol rád že vidím moduly od ďalších modelárov, boli tu chlapci z Railnetu a musím povedať, že sa mi páčila stanica Tomášov a stanica Bocovo
ako tuším čerstvý výtvor bola tiež v pohode, proste bolo na čo pozerať. Takisto moduly z nášho košického klubu boli oproti minulému roku zase niekde ďalej. Stanica Chrisov začala nadobúdať taký už reálny stav a tiež stanica Púchov (premenované Bačovo) vyzerala výborne. Dúfam, že aj ja sa už konečne dokopem k tomu aby som niečo vyprodukoval, hlavne teraz, blíži sa leto, aj v paneláku sa dajú robiť drevárske práce po ktorých ostáva neporiadok (hrubá stavba modulu).
Takže aby som neodbočoval, piatok dopadol celkom dobre, zajazdili sme si, aj sa našiel čas na nejaký pokec. Večer sme so synom opustili partiu skôr, lebo bol unavený a ja som sa tiež aspň dostal skôr do postele.

Sobota 4.júna (štvrtý deň akcie a tretí deň mojej účasti):
Ráno sa nieslo v duchu toho, že kto si čo vlastne objednal jesť, lebo klasika ako aj minulý rok, aj tento rok úradovala stará dáma menom skleróza a kým sa neobjavil Zoran so zoznamom, tak sme len tipovali, kto čo chcel raňajkovať (obdobné situácie bývali aj na obed aj na večeru ale Zoran nás nakoniec zachránil svojim zoznamom). Po raňajkách sme sa presunuli do telocvične, hmm o mojom synovi som ani nevedel poriadne, hneď v piatok nadviazal družbu s ostatnými chlapcami a už ma ani nepotreboval spolu s nimi hneď ako dojedli zmizli do telocvične ďaleko pred nami Najviac sa mu pozdával syn Dana Martanoviča, myslím, že bol o rok starší ako môj syn, videl som ich potom v telocvični často spolu. Som rád, že si tam hneď našiel kamarátov.
Pokračovalo sa v jazdení podľa grafikonu. V Brezničke sme mali dosť hustý vzduch, grafikon nebol zle navrhnutý, ale vzhľadom na to že Breznička mala ovládanie výhybiek a celkový technický stav daných výhybiek nie práve v najlepšom stave, tak som aj manipuláciu robil na 60% rukou a nevyužíval naplno lokomotívu, ktorú som mal v stanici. No veď uvidíme, ako to bude na ďalšom stretnutí, keď bude už Breznička v poriadku.
Deň ubehol vcelku rýchlo, až na pravidelné zastavovanie modelového času kvôli meškaniu vlakov. Napodiv, ani jedno meškanie nebolo kvôli Brezničke, aj keď to bolo v stanici dosť husté. Teda, bol výpadok popoludní asi aj kvôli Brezničke, ale to neviem, lebo vtedy som v stanici nebol z dôvodov, ktoré tu nechcem rozoberať, ale moja účasť na ďalších stretnutiach bude dosť podmienená odstránením daných príčin. Aj môj syn sa takmer celý deň dobre bavil, až na to popoludňajšie dlhšie prerušenie jazdenia z dôvodu veľkých meškaní vlakov.
Po večeri (opäť prišla záchrana v podobe Zoranovho zázračného zoznamu s rozpisom objednaných večerí) sme sa presunuli naspäť do telocvične a dojazdili ešte posledné jazdy v grafikone. Potom sme začali pred telocvičnou chystať stoly (lavice) na večerné posedenie spojené s oslavou Zoranových narodenín. Všetci usilovne pomáhali, možno ich poháňalo dopredu to, že uprostred stolov sa malo objaviť pečené prasiatko. Áno, nastala táto chvíľa, ale skôr ako sa všetky tie hladné alebo len mlsné šelmy do chudáka pečenej ošípanej pustili, pekne zaradom podľa jednotlivých klubov sme potriasli pravicou nášmu oslávencovi a so želaním všetkého možného sme obdarovali nejakou drobnosťou. Neviem čomu sa nakoniec tešil najviac, ale myslím, že náš klubový darček ho určite potešil, dali sme mu takú neveľkú reklamnú plachtu s názvom jeho Kokavského modelárskeho klubu. No a potom sme sa konečne pustili do tej svine (myslím tým tej pečenej ležiacej na stole). Môj syn (neprajné jazyky tvrdia že je taký po mne) si bol aj na dupľu, prasiatko mu veľmi chutilo Voľnej debaty som si v ten večer ale veľa neužil, lebo syn začal byť unavený a tak sme sa pobrali zaľahnúť do postele.

Nedeľa 5.júna (piaty deň akcie a štvrtý deň mojej účasti):
Opäť sa jazdil grafikon, dokonca sme to stíhali ak sa dobre pamätám aj bez prestávok, nejak sa darilo to meškanie vlakov držať  v medziach únosnosti. Definitívne sa jazdenie skončilo časom obeda. Po obede sme sa všetci zhromaždili okolo okrúhleho (veľmi okrúhly nebol ) stola a pustili sme sa do vyhodnocovania celého stretka. V podstate sme boli všetci spokojní, trochu kritickejší boli chlapci z bratislavského Railnetu, padli kritiky aj na naše moduly z východu, áno traťové moduly máme v nie 100% stave to priznávam, ale technické problémy počas jazdenia s nimi neboli. Takže sme si my z východu vypočuli pripomienky a čuduj sa svete, ani sme tých “blavákov” nezbili, veď tak to býva keď sa niekto naštve východniara, tak aspoň zo dva vybité zuby (vlastné) si musí odniesť a modrinu pod okom. Ale my sa máme v podstate všetci radi, tak sa biť nebudeme a inak áno mali trochu aj pravdu, ale zase nie veľkú, v podstate každý máme čo zlepšovať. Keď sme sa takto pekne porozprávali, pustili sme sa konečne do demontáže celého layoutu. Išlo nám to celkom od ruky, dokonca sa nám aj naše košické moduly podarilo ponakladať všetky do áut a mohli sme vyraziť na cestu domov. Nastal čas lúčenia, ktorý nám spestrovali drobné kvapky, ktoré sa začínali spúšťať z oblohy.
Cesta domov prebehla celkom pokojne, dorazili sme tak nejak okolo ôsmej hodiny večernej. Akurát sa priznám, ulial som sa z vynášania modulov, lebo syn si potreboval ešte niečo pripraviť do školy a tak sme sa nechali vysadiť pred domom.

Keď mám z môjho pohľadu (budem sa snažiť byť objektívny) zhodnotiť celú akciu, som spokojný. Aj som zrelaxoval, aj som spoznal nových ľudí. Čo sa týka dĺžky akcie (ako padla otázka aj v Kokave keď sme nakoniec sedeli a hodnotili) si myslím, že je taká akurátna. Možno, že by sa dala posunúť hranica príchodu na štvrtok ráno, proste aby sme do štvrtku večera mali postavený layout na nohách a pokiaľ sa dá aj komplet zapojenú elektriku. Proste tak , aby sme v piatok ráno mohli začať jazdiť. Áno, udal by som podmienku, že ak sa má akcie zúčastniť nejaká stanica, musí byť prítomný aj jej majiteľ, ktorý ju vie najlepšie poskladať, všetko pozapájať. Padol aj taký názor, že keď má niekto stanicu, mal by mať postavené aj traťové moduly aspoň v takej dĺžke aká je dlhá stanica. S tým by som aj súhlasil, aby sa náhodou raz nestalo, že každý si prinesie stanicu a nebudú vôbec žiadne traťové moduly. Čo sa týka elektriky, tak som za, aby majiteľ stanice, mal kompletné rozvody aj s prípojkami pre celú stanicu. Nie je zlé ak bude mať každý klub urobené káble rozvodov X1 a X3 ako hoci aj spoločné vlastníctvo pre traťové moduly klubu (padli nejaké hlasy, že je to hlúposť) ale nebránim sa ani myšlienke, že kabeláž bude vedieť poskytnúť aj hosťujúci klub, tak ako to má Zoran. Čo sa týka kvality modulov, podľa mňa je najdôležitejšie aby bol modul zjazdný, mechanicky aj elektricky a aby bol aspoň zatretý povrch nejakou farbou naznačujúcou hlinu alebo iný druh reálneho povrchu. Čo sa týka kvality hnacích vozidiel a vozňov, bolo by dobré aby mali všetky kinematiky, výnimkou by mohli byť ucelené súpravy, kde by bolo možné použiť pevné spriahla, lebo musím povedať že tie nové typy spriahadiel od TILLIGu majú ozaj veľkú chuť sa rozpojovať kde to len ide.
To by bolo asi tak všetko, zase som toho popísal kopu, možno ma niektorí nemajú za to radi …priznám sa že tento rok som sa pri písaní nejak nevedel uvoľniť a celú príspevok niesť v takom uvoľnenejšom  duchu, ale čas okolo mňa akosi rýchlo uteká a opäť mi aj trvalo, kým sa mi podarilo článok dopísať. takže nechcem nikoho zdržovať ďalšími slovami, pokochajte sa galériou fotografií pochádzajúcich od jednotlivých účastníkov akcie (ak by mal niekto námietky proti ich zverejneniu, nech mi dá vedieť a jeho fotky stiahnem). Ich mená uvádzam:

Igor Molnár, Dano Martanovič, Peter Fábry, Peter Hamady, Rišo Andrašik, Chris, Roman Hložka, Boco.

Týmto všetkým ďakujem za poskytnuté fotky a na záver ešte pridávam linky na články od ďalších účastníkov a všetkých týmto zdravím

Prízrak.

RAILNET: http://www.railnet.sk/view.php?cisloclanku=2011060004

Konečne sa mi do rúk dostal lept na úpravu ventilátora pre sergeja od výrobcu ROCO

Samotné zhotovenie ventilátora nie je až také zložité, ale pri rebríku som sa mierne povedané zapotil. Najprv som oddelil obidva bočné držiaky rebríka, potom som “sprístupnil jednu stranu priečnikov a postupne ju naletovával na držiak. Naletovať, odstrihnuť a takto [...]]]>

Konečne sa mi do rúk dostal lept na úpravu ventilátora pre sergeja od výrobcu ROCO

Samotné zhotovenie ventilátora nie je až také zložité, ale pri rebríku som sa mierne povedané zapotil.

Najprv som oddelil obidva bočné držiaky rebríka, potom som “sprístupnil jednu stranu priečnikov a postupne ju naletovával na držiak. Naletovať, odstrihnuť a takto to opakovať 9 krát. Cínu tam stačí veľmi, ale ozaj veľmi málo.Pri kompletovaní som postupoval postupne po dvoch schodíkoch.Nakoniec som celý rebrík vybrúsil

Pripojiť na mriežku už bola “hračka”.

Ventilátor je konštruovaný tak, aby sa pri chode lokomotívy otáčal. Keďže ja mám na mieste reproduktor na ozvučenie, tak sa mi ventilátor točí len po “fuknutí”.Ale druhý skúsim napojiť tak, aby sa točil(po realizácií pridám video).Ešte pár fotiek ako to vyzerá hotové.

pôvodný ventilátor

pre porovnanie

viditeľný rozdiel

Lept je ešte doplnený originálnymi tabuľkami výrobného závodu, ktorý tak isto dodáva aj výrobca,je len na majiteľovi, ktoré tabuľky použije, ja idem meniť:-)

A to je všetko.
foto:Robo-sergejik

Je máj lásky čas….povedal by básnik, ale je máj a modulári majú svoj sviatok—povedal by každý, kto prepadol tomuto koníčku, hobby, mánií, záľube, úchylke…. V Bojniciach sa už ôsmy krát uskutočnilo stretnutie, ktoré malo podtón medzinárodné, vzhľadom na to, že sa na Slovensko prišli prezentovať aj modulári z Čiech a Moravy. Hlavnou stanicou layoutu boli [...]]]>

Je máj lásky čas….povedal by básnik, ale je máj a modulári majú svoj sviatok—povedal by každý, kto prepadol tomuto koníčku, hobby, mánií, záľube, úchylke….
V Bojniciach sa už ôsmy krát uskutočnilo stretnutie, ktoré malo podtón medzinárodné, vzhľadom na to, že sa na Slovensko prišli prezentovať aj modulári z Čiech a Moravy.
Hlavnou stanicou layoutu boli NOVÁKY–novopostavený modul bojnických modulárov.

Prvá vetva išla na prekladisko “BEROUN”, odkiaľ pokračovala trať úzkorozchodkou smer—STRIZOVICE, DAMIL, KAMENICE.
Druhá vetva šla na skryťák PRIEVIDZA s depom.

Tretia vetva smerovala na priemyselnú zónu– HRABOVÁ, JAKUBOVO(tam som pripojil pivovar:-)))
Posledná vetva smerovala na stanicu JESENIK,zastávku HORNÍ HEŘMANICE, do JOZEFOV-a, kde sa trať vetvila na vedľajšiu do NITRIANSKEHO PRAVNA. Ďalej sa pokračovalo na skrťák HANUŠOVICE.
Nakoľko sme mali “len” pivovar, tak som vyskúšal prakticky všetko.Zajazdil som si na úzkej, vytrápil som sa v Novákoch(tam OZAJ jeden nestačí), naučil som sa pripravovať vlaky v Hanušoviciach a nakoniec aj prebehol s manipulákom po “štreke”.
Používanie vozových kariet–asi prvý krát sa takto jazdilo na Slovensku a bolo to vidieť.Ak to človek ovláda–je to radosť, ale ak nie tak je s tým len problém. Aj ja som bol z toho jeleň, keď som ostal sám v Novákoch a vlaky len prichádzali, karty sa miešali, niektoré vozne prišli bez kariet…, skrátka asi bude potrebné zorganizovať jazdenie v menšom,so zameraním sa na jazdenie podľa kariet, veď aj veľký Lenin povedal…učiť sa, učiť sa, učiť sa…
Viac písať ani nie je čo, snáď len toľko, že organizátorom patrí veľké poďakovanie za všetko čo urobili a na rok ma tam majú znova.

Foto, text: sergejik  a Xénia

A teraz niečo obrazom:

Dovoľujeme si Vás milí čitatelia upozorniť na jednu blížiacu sa akciu v metropole východu, Košiciach.

V dňoch 26. – 28. januára sa bude konať v Dome Techniky medzinárodná výstava cestovného ruchu Košice Tour 2011 “Všetko pre spokojnú dovolenku”.

Ako sprievodný program tejto akcie bude pripravená expozícia funkčného [...]]]> Znie to nelogicky a nepravdepodobne ? Čítajte ďalej.

Dovoľujeme si Vás milí čitatelia upozorniť na jednu blížiacu sa akciu v metropole východu, Košiciach.

V dňoch 26. – 28. januára sa bude konať v Dome Techniky medzinárodná výstava cestovného ruchu Košice Tour 2011 “Všetko pre spokojnú dovolenku”.

Ako sprievodný program tejto akcie bude pripravená expozícia funkčného modulového koľajiska Modul Klub Košice.

Odkaz na video priamo z akcie   http://www.youtube.com/watch?v=7lMZ8wbV1x4

Výstava bude prístupná verejnosti od 10:00 do 18:00 v stredu a štvrtok, od 10:00 do 16:00 v piatok.

Viac informácií výstave nájdete na stránke http://www.dtke.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=22&Itemid=39