(Pracovno) prevádzkovéstretnutie modulov TT –Kokava 2010 - časť druhá

Tak sa konečne dostávam k písaniu druhej časti článku o modulovom stretnutí v Kokave nad Rimavicou (nakoľko aj keď sa mi v tých teplých dňoch do písania nechce,chalani sa už pýtajú,kedy budem pokračovať). Tak teda predošlá časť sa niesla v duchu dostavby stanice Breznička a núdzového plánu na jazdenie na spojazdnenej časti layoutu aby sme nesklamali príchodiacich návštevníkov. Táto časť bude o tom ako sme sa dočkali Brezničky a konečne spustili celkom vydarený grafikon a schuti si zajazdili a ako sme robili aj nákladnú dopravu alebo ako spravne posunovať a zoraďovať nákladné vlaky 5.6. –Deň s veľkým D,alebo ako sa zrodila Breznička.
Takže nastalo ráno a ako každý deň sme sa podrobili povinnému rannému rituálu a to raňajkám.  Počas tlačenia jedla do ústneho otvoru sme sa odrazu od oboch Romanov dozvedeli,že Brezničku sa dokončiť nepodarilo. Aby ich…boli takí presvedčiví,že aj ja som im naletel,že je to pravda. No ale teda všetci sme tak kus posmutnejšie dojedli raňajky a cestou do telocvične premýšľali ako sa teda bude jazdiť,či pozmeníme layout a spojíme to všetko dokopy,aby sa dalo jazdiť na väčšej ploche,alebo sa už len nejako “dohrajkáme”. To sme si nevšimli,že Romanovia niekde zmizli (ponáhľali sa potvory urobiť nám prekvapenie )
Keď sme dorazili do telocvične,tak sme všetci (boli medzi nami aj takí agenti,čo vedeli že Breznička je hotová…nebudem menovať,tí sa len usmievali,ako nás dostali) zažili šok. Breznička stála na nohách,ostávalo len pospájať jednotlivé úseky layoutu dokopy a mohol sa začať jazdiť aj grafikon.  Huraaaaaaaaaaaaaa. Na toto sme čakali,teda aspoň ja,lebo prvýkrát som grafikon jazdil na našom košickom “Mikulášskom jazdení”a veľmi sa mi to pozdávalo,lebo to nebolo len preháňanie mašiniek po trati,ale celé to malo určité pravidlá a postupnosť.
Musím priznať,že na moju smolu som bol “odvolaný”do miestnosti “00″poslať veľmi dôležitý “fax”a keďže “linka bola veľmi pomalá”po mojom návrate do telocvične boli všetky funkcie rozdané. Bolo presne ako sa hovorí “Kto neskoro chodí…ten nežere” Ostalo mi už len vypomáhať v staniciach,čo zase nebolo vôbec zlé,nakoniec skončil som ako výhybkár v Brezničke,kde bolo práce dosť,lebo predošlá partia budovateľov v podaní Tibora a Ďuriho pravdepodobne po tankovaní onoho “vysokooktánového”paliva počas práce na pokládke koľají,mali asi trochu viac sily a kolajnice (hlavne v mieste zložitého križovania v pravom zhlaví stanice) boli proste moc zatlčené do korkového podložia (hlavne výhybky a križovania),tak bolo treba (aj keď som klinčeky mierne popovyťahoval,lebo niekde sa koľaje z pražcami až prehýbali) bolo proste treba vypracovať plán ako púšťať vlaky od Kokavy a od Chrisova do stanice,aby bez ujmy (vykoľajenia,či rozpájania sa vagónov) prešli celým zhlavím. Nakoniec sme mali presne zorganizované (po pozornom sledovaní pri akých kombináciách polôh výhybiek sa vlaky pri vjazde a sem tam aj odjazde vykoľajovali) ako budú vlaky zhlavím prechádzať.  Potom už “práca”v Brezničke išla v pohode. Aj ked ako uzlová stanica si Breznička pri rozložení jej ovládania (ľavé zhlavie malo ovladanie na ľavej strane a pravé zhlavie na pravej strane stanice,čo bolo niekedy problém ovládať jedným človekom) by potrebovala troch členov obsluhy,hlavne keď sa v nej celkom dosť posunovalo,ale zvládali sme to aj dvaja s tým,že “mladého”ktorý bol prednostom stanice som kus preháňal keď som posunoval “voľne pohodené”nákladné vagóny roztrúsené takmer po celej stanici. Ale boli sme celkom zohratí,lebo aj keď chudák Hektor,ktorého sme mali ako zálohu v stanici sa “nalietal”dosť,nemali sme ani raz tak obsadenú stanicu aby sa nám tam nevošla ešte nejaká mimoriadka,alebo nevykrižoval nejaký meškajúci rýchlik s iným vlakom. Proste mali sme disciplínu. Nákladné vagóny sme si v stanici “nešetrili”,vždy keď sa to dalo,tak sme ich prihodili k nákladnému vlaku idúcemu príslušným smerom a aj to sme ich stíhali zaraďovať tak,že v ďalších staniciach nemali problémy s odopínaním vozňov,ktoré tam končili. Proste sme to vždy posielali pekne zoradené. Musím sa priznať,že som sa vyhral jak malé decko A aby sme to mali ešte pestrejšie,tak nás Brutus obsluhujúci Kokavu požiadal,či by sme mu nemohli poslať našu “zálohu”,lebo sa mu v stanici hromadia vozne s nákladom a nielenže nestíha (mal tam ozaj plno) ale nemá ani čím ich rozposunovať zoradiť a poslať ďalej. Tak som nechal “mladého”aby sa trápil v Brezničke sám ale musím povedať že bol celkom šikovný a išlo mu to,naštartoval som Hektora a odfrčal do Kokavy.
Hehehe,do Kokavy som prišiel myslím práve včas.  Brutusovi tuším začínal stekať pot po čele,lebo stanicu mal doslova upchatú. Tak sme sa dali do práce . Hektor radostne “zabzučal”,keďže nebol osadený zvukovým dekodérom iný radostný zvuk vydať nemohol a pustil sa do zoraďovanie vozňov s nákladom. Priznám sa že mi bolo sem tam ozaj do smiechu,ako som komandoval Brutusa a poslušne prehadzoval výhybky. Kým som ťahal vozne jedným smerom,už som uvažoval,kde ich odvesím,aby som mohol ísť po ďalšie a zoradiť ich v správnom poradí,aby v ďalších staniciach nemali problémy a stačilo aby vždy z konca súpravy odvesili vozne ostávajúce v tej ktorej stanici. A to sa nám ešte do toho plietli vlaky premávajúce podľa grafikonu a do toho všetkého nám ešte aj jedna mimoriadka vliezla. No poviem,sám som sa zapotil,v niektorých okamihoch som si želal aby Kokava mala o jednu koľaj viac. Nakoniec po asi polhodinke reálneho času sme však mali stanicu “vyčistenú”. Brutusova reakcia po opustení posledného nákladného vozňa stanicu bola,že sa mu to “normálne veľmi páčilo”. To verím,lebo ten pohľad na to ako tá stanica “žila”bol super. Hahaha,nabudúce bude posunovať sám. Myslím že po tejto výpomoci v stanici Kokava by som nemal problém zamestnať sa u železníc .
Myslím,že podobne živo bolo aj na druhej strane layoutu v stanici Bačovo,kde sa Roman vraj tiež dobre bavil.  Škoda akurát že som bol na druhom konci layoutu,keď sa Bačovom na testovacej jazde preháňal Albastros,ktorý nebol zaradený do grafikonu,len ho trochu prevetrali medzi stanicami Bačovo a Šumperk.
Keďže sa chýlilo k záveru dňa,čakala nás večera v penzióne s príjemnou obsluhou,ktorú …chcel som niečo napísať,ale myslím,že postačí,keď poviem,že poniektorým by ani jesť nebolo treba,stačil by im aj pohľad na šikovne sa zvŕtajúce čašníčky. Za seba poviem,že ťažko povedať čo bolo lákavejšie,či obsluha alebo jedlo,ale môj výber bol jednoznačný,dobré jedlo je ťažko niečím nahradiť,takže “Dobrú chuť”. Tu podotknem,že bola celkom chyba dobra sa najesť,nakoľko nás asi okolo desiatej večer čakal výborný guláš od nášho hostiteľa Zorana. Keďže s plnou miskou sa veľmi jazdiť nedá a aj celkove sa daný večer niesol hlavne v duchu debát na modelárske aj nemodelárske témy. Klasicky sme to nakoniec “rozpustili”okolo polnoci.

6.6. –Deň posledný,alebo aj príbeh o balení a upratovaní…
Ráno prebiehalo v duchu predošlých dní,ale priznám sa že sa mi už nechcelo tak vstávať ako dni predošlé. Akosi už asi niesom na také ponocovanie a proste treba sa aj vyspať. Myslím,že aj poniektorí ďalší účastníci akcie mali podobné myšlienky. Tie nás však prešli pri dobrých raňajkách a kope vtipov,ktoré nám prichádzali na rozum. Poviem pravdu,že som si asi ani jediný nezapamätal,padlo ich za celý ten čas strávený na stretku v Kokave ozaj veľmi veľa.
Po dobrých raňajkách sme ešte rýchlo išli využiť čas,ktorý nám ostával do konca stretnutia,aby sme si ešte dobre zajazdili. Opäť sa jazdil grafikon,musím povedať,že jazdenie bez grafikonu si ani neviem predstaviť už pomaly,proste ten grafikon má niečo doseba,nieje to len také preháňanie vláčikov zo stanice do stanice a musím povedať,že náš grafikon bol celkom dobre navrhnutý,vlakov bolo myslím dosť ale dali sa zvládať aj rôzne havarijné situácie. Takže sme sa ešte do obeda “vyšantili”ako sa len dalo.
Po obede nastal čas vyhodnotenia celého stretnutia. Všetci boli spokojní si myslím,padlo niekoľko aj kritických slov,ale všetko malo svoj dôvod. Potom sme začali rozoberať layout a baliť jednotlivé moduly. Tu sa trochu prejavila solidarita jednotlivých účastníkov,nakoľko poniektorí rýchlo hmm “zmizli”,ale našťastie nás ostalo dosť na skladanie a upratovanie telocvične. Nakoniec z cezpoľných sme poslední odchádzali moja maličkosť a Roman Bačo,ostali sme takmer do konca upratovania,myslím že už po našom odchode nebolo veľa roboty,akurát ešte ponakladať pobalené moduly ktoré sme nevedeli odviezť sami,ale to tam mal ešte Zoran zopár pomocníkov. Domov sme dorazili v pokročilej nočnej hodine namiesto plánu prísť do “večere”,ale to len vďaka tomu že sme ostali pomáhať upratovať telocvičňu,takže to je dúfam dostatočným ospravedlnením pred našimi manželkami

Aby som celú akciu trochu zhrnul…
Layout aj grafikon bol pripravený výborne,tu by som udelil jedničku s hviezdičkou.
Miestnosť na jazdenie super,aj keď možno tak o dva roky ak sa podaria nejaké projekty staníc a traťových modulov u nás košičanov,tak už začne byť možno problém s miestom,ale to sa dá vyriešiť tým,že sa budú prihlasovať na akciu len plne dokončené moduly,alebo také,ktoré budu niečím zaujímave,aj keď ešte nebudú úplne hotové.
Ubytovanie a strava bola vynikajúca,týmto chcem poďakovať aj personálu penziónu Kokava.
Disciplína účastníkov…tu to bolo trochu horšie,hlavne medzi mladšími a najmladšími účastníkmi,ktorí niekedy robili to čo nemali,chytali to čo nebolo určené pre ich ruky a tu by som chcel hlavne upozorniť na to,že model vozňa alebo lokomotívy nieje “angličák”alebo autíčko od autodráhy a preto s modelmi treba narábať opatrnejšie a samozrejme celkove viac poslúchať nariadenia a upozornenia majiteľov modelov a celkom starších a skúsenejších účastníkov stretka.
No a pre pár účastníkov,u ktorých sa prejavili diagnózy vzácnych onemocnení ako “pracovná obojľavorukosť”a na začiatku a na konci sa vyskytujúce “zápaly kostí z lenivosti”mám jednu radu a to že to celé sme organizovali pre seba a tie otravne začiatky a konce,keď treba všetko rozkladať a potom aj skladať patria k tomu a bez toho sa to nedá a keď,tak sa aspoň viac maskujte ,pre tých ktorí to neovládajú robím osobné konzultácie .

Musím však povedať,že celá akcia sa mi veľmi páčila a už sa teším na ďalší rok.

Ešte aby som nezabudol. V mojej reportáži som použil fotky od viacerých účastníkov,ale momentálne nejdem vyplňovať jednotlivé popisky,takže nebudú pri fotkách ich vlastníci. Ak to niekto z dotyčných vyslovene vyžaduje,doplním to,prípadne ak má niekto námietky voči uverejneniu jeho fotografií,nech sa mi ozve aby som ich stiahol. Snažil som sa vybrať najkrajšie  a najvýstižnejšie zábery,aby som čo najviac priblížil atmosféru stretnutia.